Cesta zlého činu Stvořením a ochrana pred jeho účinky
19. 2. 2008
Zlý skutok! Niet snáď na zemi človeka, ktorý by sa ním nezaťažil. A
tento zlý skutok, spôsobený, či už myšlienkou, citom, slovom, alebo
viditeľným, hrubohmotným činom, zlý skutok na akejkoľvek zo spomínaných
úrovní, musí priniesť každému, kto sa ním previnil, celkom zákonite
zodpovedajúci, a teda nie iný, ako opäť zlý, spätný účinok.
Aby sme odstránili pretrvávajúcu ľahkomyseľnosť v tejto oblasti a
otriasli naivným presvedčením, že sa snáď niekomu predsa len podarí
beztrestne uniknúť pôsobeniu Zákonitostí vo stvorení, pozrime sa
spoločne na putovanie jedného zlého činu po cestách tohto stvorenia.
Bude však azda lepšie, ak nezostaneme iba vo všeobecnej rovine, ale
povieme si o celkom konkrétnom čine. Ako príklad si teda vezmime
vnútorné prechovávanie a intenzívne živenie nemravných myšlienok. Môže
to však byť, ako už bolo povedané, i akákoľvek iná, zlá myšlienka, zlý
cit, zlé slovo, alebo hrubohmotný čin. Stále pôjde o jeden a ten istý
dej, ktorý si podrobne opíšeme. Ako teda všetko prebehne? Duchovné
dôsledky našej nečistej myšlienky vyletia, podobne ako vystrelený šíp,
na svoju dráhu stvorením, aby počas letu deštrukčne pôsobili na svoje
okolie a záreň ku sebe priťahovali všetky rovnorodé formy, s ktorými
prídu cestou do styku. A keďže všetko vo vesmíre sa vracia späť ku
svojmu východisku, čo naznačuje, už aj pozemskej vede známa teória
zakrivenia časopriestoru, po určitom čase sa onen, letiaci, jedovatý
šíp, v podobe nečistej myšlienky, vráti späť, aby bolestne zasiahol
...svojho vlastného pôvodcu! Avšak sila tohto zásahu bude ešte
znásobená negatívnymi účinkami rovnorodých foriem, ktoré boli k
pôvodnej, základnej forme, pritiahnuté počas jej putovania stvorením.
Čo zasejeme - to aj zožneme! Keď sme však zasiali zrnko - zožneme celý
klas! Už naši predkovia vraveli: Ako sa z hory volá, tak sa z hory
ozýva! - alebo: Božie mlyny melú pomaly, ale isto! No a moderným
spôsobom je možné povedať: Aká bola akcia, taká bude reakcia! Áno, pre
každého z ľudí sú Zákonmi stvorenia neustále a neúnavne tkané nitky
jeho vlastného osudu. Osudu, ktorý, z hľadiska konkrétne uvedeného,
zlého činu, i keď je to iba myšlienka, nemôže byť a ani v nijakom
prípade nebude priaznivý. Tento spätný účinok sa prejaví buď fyzickou
chorobou, nejakou osobnou, alebo rodinnou tragédiou, nehodou, či iným
spôsobom. Nemožno mu však uniknúť dokonca ani vlastnou smrťou, ako sa
mnohí naivne domnievajú, pretože spravodlivý úder zasahuje s rovnakou
silou a resnosťou i všetkých, ktorí sa, opustiac pozemské telo, ocitli
v takzvaných záhrobných oblastiach. Nie, pred spravodlivosťou Pána,
reprezentovanou účinkami Zákonov vo stvorení niet úniku! Pre úplnosť
však treba zdôrazniť, že všemúdrosť Tvorcu univerza poskytuje predsa
len istú možnosť vyhnúť sa nepriaznivým dôsledkom popísaného Zákona
spätného pôsobenia. Tou jednou, jedinou možnosťou je polepšenie, alebo
inak povedané, nastúpenie cesty dobrého chcenia. V tomto prípade sa
bude potom všetko odvíjať úplne inak. Onen čas, od spôsobenia zlého
činu, až po návrat spätných účinkov, možno totiž celkom oprávnene
nazvať časom milosti. Lebo ak si človek v tomto období uvedomí
negativitu ním spôsobeného činu, ak sa vynasnaží všetko napraviť, ako
je to len možné, ak vzbudí vo svojej duši pevné predsavzatie už nikdy
viacej nekonať podobným spôsobom, ak sa teda rozhodne pre cestu
trvalého, dobrého chcenia, stane sa takýto človek vnútorne úplne iným,
než akým bol v čase vykonania zlého činu. A táto jeho vnútorná inakosť,
čiže inorodosť, vytvorí nepreklenuteľnú bariéru, ktorá eliminuje, alebo
úplne odrazí prichádzajúci, nepriaznivý spätný účinok. Všetko už potom
záleží iba na sile dobrého chcenia dotyčného. Ak u neho ide o naozaj
hlbokú vnútornú zmenu a úprimný prerod smerom k dobru, nebude sa mať
vracajúci sa, zlý spätný účinok, z hľadiska pôsobenia Zákona
rovnorodosti, vôbec o čo zachytiť a skĺzne iba po povrchu bez toho, že
by spôsobil nejakú škodu. Ak ale dobré chcenie a zmena k lepšiemu nie
je až taká intenzívna, sila spätného úderu síce prelomí tento slabší
ochranný val, ktorý ale úder do určitej miery predsa len zpslabí, takže
účinky budú omnoho, omnoho menšie. Keď však človek nevyužije zmienený
čas milosti a zostane rovnakým, akým bol v čase činu, jeho vnútorná
rovnorodosť s vracajúcim sa spätným pôsobením priam pritiahne ničím
netlmený, otvorený úder spätných účinkov. Je však veľa ľudí, ktorí o
podobných veciach nechcú vôbec nič počuť a majú pre ne iba pohrdlivý
úsmev. Ale práve oni by určite ihneď nastúpili cestu dobrého chcenia,
keby mohli vnímať, ako sa ku mnohým z nich nezadržateľne rúti dráhami
stvorenia spätný úder, ktorý láme každú pýchu i aroganciu a zráža
človeka na kolená. Na kolená, do prachu a neraz až na samý pokraj
zúfalstva, aby si uvedomil, v bolesti, samým sebou spôsobenej, že malý
pozemský človiečik je príliš nepatrným na to, aby sa odvažoval rúhavo
stavať proti svojmu Tvorcovi a jeho samočinným, neúplatným Zákonom vo
stvorení. Ale najsmutnejšie je, že by všetko mohlo vyzerať úplne inak.
Lebo po rovnakých dráhach, prinášajúcich ľuďom dneška iba spúšť, by ku
nám mohlo plynúť šťastie, radosť a povznesenie. Ak by sme totiž vedome
konali a teda siali, svojimi slovami, myšlienkami a jednaním iba dobro,
účinky Zákonov stvorenia by nás museli doslova zavaliť šťastím. No a na
koniec snáď treba ešte podotknúť, že v tomto článku bol prezentovaný
len a len vecný opis Zákonitého diania vo stvorení, prekračujúci
hranice všetkého toho, čo dnes ľudia nazývajú náboženstvami. Zákony
stvorenia totiž presahujú tieto, ľuďmi umelo vytvorené hranice a
pôsobia na všetkých ľudí úplne rovnako a bez rozdielu. Nech už ide o
katolíkov, evanjelikov, budhistov, moslimov, alebo o takzvaných
neveriacich, či materialistov. Autor: Milan Šupa
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář